Nohy ma nesú domov známou cestou. Chodníky sú pokryté lístím a tvoria mäkký koberec, ktorý smelo udupávam svojimi čižmami. Tepovať vraj nebude treba. Zima si poradí a o pár mesiacov bude chodník znova čistý. Hlava navlečená v čiapke si pohmkáva od spokojnosti. Prejdem okolo stánku s ovocím a krčmičky plnej smädných chlapov. Celý deň čakali na túto chvíľu. Orosený pohár s bohatou penou objímajú napriek chladu. V drsných dlaniach roztopia aj to najľadovejšie srdce. Krčmárka čmára do svojho bloku tajné odkazy a priania šepkané od stolov. Odvrátim zrak a pridám do kroku, aby som ušla vetru, ktorý sa ženie cez sídlisko a naráža do mojich líc.
Malé stromčeky, rovnako ako ja, odolávajú ľadovému vzduchu. Obzerám si ich krehké, holé telá. Medzi nimi stojí malý chlapec. V ruke drží palicu a bráni sa proti neviditeľným útokom. Stromčeky ho očividne vydesili a dáva im príučku presne mierenými údermi. Sledujem ten nerovný boj a hádam, kto z neho výjde víťazne.
"Tie stromy ti ublížili?" pýtam sa zvedavo.
Moju otázku vezme vietor a odnesie ju preč. Chlapec ani nedvihne zrak a ďalej sa venuje urputnému boju so svojím nepriateľom. Stromčekom láme tenké konáriky, ktoré len nedávno spevneli. Nebránia sa, nestonajú, ani neútočia späť. Príroda vie byť voči deťom trpezlivá a znesie veľa. Už začínam chápať kto je tu obeťou, a tak skríknem na útočníka, nech s tým prestane. Môj nahnevaný hlas prekvapí nie len mňa, ale aj babičku, kráčajúcu okolo.
Dieťa s palicou vtedy spozornie a odstúpi. Rozbehne sa ulicou. Keby som mala dobrú kondičku, iste ho dobehnem a poviem mu, že tie stromy sú tu pre všetkých. Nemôžu za to, že mal zlý deň.
Zbežne porátam halúzky ležiace v tráve a vyčíslim škody. Zvažujem, komu nahlásiť tento závažný zločin. Páchateľ je známy i neznámy. Jeho tvár viem opísať presne. No jeho odhadovaný vek mi napovedá, že je to skoro, akoby sa skutok nestal.
Park stíchne. Iba chlapi v pohostinstve medzi sebou ďalej veselo debatujú. Nápoje v rukách už skoro dopité.
Vyberiem sa domov. Čiapku si stiahnem do čela a šál pritlačím k ústam.
Za dverami nášho bytu ma čaká malý huňatý psík. Kľaknem si k nemu a zašepkám mu do ucha môj nový plán.
Pozrie na mňa prekvapene a dvihne labku na znak súhlasu.
Buďte v strehu.
Pátranie sa práve začalo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára