pondelok 6. júna 2016

Ako sa zo mňa vo fitku stala na pár minút nová žena

Stacionárny bicykel Vám sľubuje veľa. V prítmí fitness centra Vám šepká, že toto leto budete na pláži za hviezdu. Miesto titulov Ing. a Bc. si s hrdosťou napíšete do životopisu XS. Dokonca aj Vaše vlasy budú lesklejšie a nohy aspoň o desať centimetrov dlhšie. A to nie sú len prázdne reči. Veď bicykle sa vyznajú. Majú vždy perfektnú konštrukciu a pevné telo. Sú stabilnými spoločníkmi pri ceste za fit telom. Neustúpia ani o centimeter. Čo sa zíde, pretože budú chvíle, keď to budete chcieť vzdať, verte poznám to lepšie ako ktokoľvek iný.


Už keď si naň prvýkrát sadnem, zistím, že má ďaleko od môjho pohodlného kresla doma. Škoda, že môj zadok je zvyknutý celé roky na pohodlie. Preklínam ťa IKEA! Prečo som od mala nesedávala len na tvrdých, chladných laviciach? Vlastne áno, pár rokov v škole nás predsalen chceli dačomu priučiť. Až teraz to začínam chápať. Zaumienim si, že začnem šíriť túto drahocennú myšlienku ďalej. Stop pohodliu! Hurá do školských lavíc! Až vidím ako sa mi zvyšuje tep radosťou. A naozaj to vidím, rovno na displeji predo mnou. Stroj všetko zaznamenáva. Prešla som len dva kilometre, ale cítim sa ľahšia o pár kíl. Kontrolujem sa v zrkadle a moja silueta je naozaj o poznanie krajšia. Tak predsalen to stálo za tú päťminútovú námahu. Vezmem si flašu s vodou a hrdo vykročím pomedzi ostatné fučiace bytosti smerom k východu. Už sa vidím ako ležím na pláži v bikinách a bez výčitiek lížem tri obrovské kopčeky zmrzliny. V tom okamihu sa rozsvieti v miestnosti svetlo a ja tak troška tuším, že je to symbol svetlejších zajtrajškov, ktoré ma čakajú. Otočím sa opäť do zrkadla. No na jeho mieste visí na stene plagát usmiatej, dokonalej modelky. Zmeraviem. Odpijem si z fľaše s vodou a vykročím späť k strojom v miestnosti.