piatok 25. marca 2016

V šedom opare dní

Začalo to jedno ráno, keď som v zrkadle uvidela svoj odraz. Moja pleť nabrala za noc sivastý nádych a vlasy ani zďaleka nepripomínali tie žiarivé kadere z reklám, kde modelky pohadzujú vlasmi zo strany na stranu a víťazoslávne lámu kaderníčkam nožnice.

Neskôr som si všimla, že oblečenie, ktoré vyberám zo skrine stratilo svoje sýte farby. Otvárala som dvere od skrín zas a znova. Nedokázala som tomu sivému obsahu šatníka uveriť.  Prezerala som dôkladne rub aj líc každého vlákna. V nádeji, že sa do mojej skrine znova vrátia farby som nakúpila nové oblečenie a z drogérie priniesla všetky produkty, ktoré sľubovali oživiť akýkoľvek materiál. No zázraky sa nekonali a nové oblečenie hneď po príchode domov stratilo svoje pôvodné čaro.
Pozrela som smutne na manžela a hľadala aspoň štipku pochopenia. On však práve ustarane prezeral pokladničné doklady, ktoré vykúkali zlomyselne z tašiek.

Neviem či sa mi to iba zazdalo, ale manželov inokedy príjemný, žiarivý pohľad sa dakam vytratil. A tak som sa vytratila aj ja z izby a do večera hľadala dôvod tohto nečakaného negatívneho posunu.
No dni plynuli a ja som si na našu pochmúrnu domácnosť zvykla. I moje sny nabrali čiernobiele farby a dokonalú noblesu starých čias.

Prišiel víkend - starý spoločník, ktorý nás presviedča, že týždeň sa preklápa do relaxačnej fázy. Väčšinou mu uverím. Sadnem do kresla a oddychujem so šálkou kávy až kým ma pondelkové ráno nevydesí k smrti. No tentoraz som víkend do bytu nevpustila. Kreslo som obišla s vedrom plným vody a pustila sa do umývania okien. Roztvorila som ich dokorán a nacvičovala najideálnejšie pózy na otočnej stoličke od klavíra. Chlad neustále dobiedzal, až kým som si neobliekla sveter. Odvtedy o mňa stratil záujem a presunul sa k slečne na chodníku, ktorá v ľahučkej blúzke vyšla z taxíka. Obzrela som si svoju prácu a doleštila posledné matné plochy.

Vtedy som zbadala v odraze svoju tvár s ružovými lícami. Rýchlo som otvorila skrine a vybrala oblečenie uložené v šikmých kôpkach, pripomínajúce vežu v Pise.
Všetko znova ožilo farbami. Nové i staré.
Pozrela som hrdo na čisté okná, ktoré dnu vpustili slnečné svetlo.
S úsmevom som si vydýchla a vyliala obsah vedra v kúpeľni.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára