Výpoveď

Odišla som. Dverami, to je jasné. Dvere totiž majú podstatnú funkciu všetko uzavrieť. Či už náš dom pred vlamačom, hádku, keď už prídu slová a občas i pracovný pomer. To je jediný pomer, s ktorým súhlasil i môj manžel. On je veľmi tolerantný človek. Podporil ma i pri mojom odchode z práce. Vedel, že potrebujem výzvu, iný smer a viac času na veci, ktoré sú pre mňa podstatné. Človek by neveril, že ten jeden papier, čo som položila šéfovi na stôl, toho dokáže toľko zmeniť. A k lepšiemu! Tie posledné týždne v práci mi išlo zrazu všetko ľahšie. Veci, ktoré som predtým odkladala, som zrazu urobila za pár hodín. Nabrala som novú energiu a myslela na to, koľko možností sa mi zrazu otvára. Usmievala som sa oveľa viac ako boli moji kolegovia zvyknutí. Počula som to každý deň, že som vraj ožila. A mali pravdu.
Nový začiatok. Nové výzvy. Idem Vám oproti! Mám na sebe čierny kabát, šedú čiapku a z čižiem mi vykúkajú hrubé ponožky. Keď sa stretneme pôjdeme sa zohriať šálkou čaju a naplánujeme čo ďalej.