pondelok 3. novembra 2014

Steblo trávy

Každý deň chodím domov tou istou trasou. Asfalt je vyliaty všade vôkol a pohlcuje stále väčšiu plochu. Chce byť užitočný. Vyrovnáva, kryje, pláta diery a dúfa, že ho bude stále viac. Deti po ňom skáču, dámy na ňom decentne klopú opätkami a autá sa preháňajú nebezpečnou rýchlosťou.
Až v letných dňoch ukáže svoju pravú tvár a nepríjemne páli. Oheň mu môže byť najlepším priateľom. Živo by diskutovali o pálčivých témach dnešných dní.
Ženiem sa po jeho drsnom povrchu smerom k trávnatej ploche, kde moje kroky stíchnu a podrážky sa zabárajú do mäkkej pôdy. Rátam steblá tancujúce v jemnom vánku a odkopávam plastové flaše pohádzané na zelenom koberci. Ktosi odložil upratovanie na ďalší týždeň. Nie je to nič výnimočné. V meste je veľa práce a niečo musí ísť bokom. A tak leží bokom flaša piva a necháva sa štekliť steblami trávy. Zdá sa, že sa táto poloha zapáčila aj pánovi neďaleko a nahlas sa smeje. Rozmýšľam, že sa pridám k tejto zvláštne oddychujúcej zostave. Hľadám ideálne miesto s vysokou trávou, keď pri mne zrazu zastaví auto a z okienka počujem manželov hlas: "Ideš?"







Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára