Bolo Vás desať. Jedna vedľa druhej naskladané
a pritisnuté blízko seba. Možno to bol strach, možno vrodená súdržnosť. Obe
vlastnosti sú mi sympatické.
Čakala si kedy príde tvoja chvíľa. Kedy ťa vytiahnem zo
zovretia obalu.
Netušila si ako s tebou naložím.
Možností je len zopár:
Keď pocítim strach, budem ťa žmoliť v dlaniach.
Keď budem smutná, nenápadne
utrieš moje slzy.
Keď budem neopatrná, zakryješ moje malé pohromy.
Prezieravo som si ťa odložila na príhodnú chvíľu do zadného
vrecka nohavíc. Osamotenú, s vedomím, že tvoj život sa predĺži.
Týždeň si prečkala so mnou v práci a hodinu
u kaderníka. Rozlúčila si sa spolu so mnou s Jurajom a Žofkou.
Niesli sme to dobre, lebo vieme, že ich čaká niečo vynimočné.
Utrela som tebou zopár kvapiek kávy z konferenčného
stolíka a vložila ťa naspäť do vrecka.
Prišiel víkend. Zašla som do knižnice, upratala
a hodila zopár vecí do koša na prádlo. V kúpelni zaznel o pár
hodín známy rytmus. Všetko tmavé oblečenie sa prevaľovalo v horúcom,
voňavom kúpeli. Bubon sa vykrúcal ako zvyčajne. Vibrácie pohltili celý
byt.
Večer som ťa našla v práčke, rozomletú na franforce. Na
každom kuse oblečenia si nechala svoju bielu DNA.
Skladám ťa po vrstvách do podrobna. Chce to chirurgickú
presnosť, dobré nástroje a nesmiernu trpezlivosť.
Čas našťastie mám, knihy treba vrátiť až o mesiac.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára