sobota 25. júla 2015

Vreckovka


Bolo Vás desať. Jedna vedľa druhej naskladané a pritisnuté blízko seba. Možno to bol strach, možno vrodená súdržnosť. Obe vlastnosti sú mi sympatické.

Čakala si kedy príde tvoja chvíľa. Kedy ťa vytiahnem zo zovretia obalu.

Netušila si ako s tebou naložím.

Možností je len zopár:
Keď pocítim strach, budem ťa žmoliť v dlaniach.
Keď  budem smutná, nenápadne utrieš moje slzy.
Keď budem neopatrná, zakryješ moje malé pohromy.

Prezieravo som si ťa odložila na príhodnú chvíľu do zadného vrecka nohavíc. Osamotenú, s vedomím, že tvoj život sa predĺži.
Týždeň si prečkala so mnou v práci a hodinu u kaderníka. Rozlúčila si sa spolu so mnou s Jurajom a Žofkou. Niesli sme to dobre, lebo vieme, že ich čaká niečo vynimočné.
Utrela som tebou zopár kvapiek kávy z konferenčného stolíka a vložila ťa naspäť do vrecka.

Prišiel víkend. Zašla som do knižnice, upratala a hodila zopár vecí do koša na prádlo. V kúpelni zaznel o pár hodín známy rytmus. Všetko tmavé oblečenie sa prevaľovalo v horúcom, voňavom kúpeli. Bubon sa vykrúcal ako zvyčajne. Vibrácie pohltili celý byt. 

Večer som ťa našla v práčke, rozomletú na franforce. Na každom kuse oblečenia si nechala svoju bielu DNA.  

Skladám ťa po vrstvách do podrobna. Chce to chirurgickú presnosť, dobré nástroje a nesmiernu trpezlivosť.

Čas našťastie mám, knihy treba vrátiť až o mesiac.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára